Život Prešova
online
online
M.ROMANCOV: Putin má pol roka na to, aby stabilizoval ekonomiku
04.01.2015 Bratislava
Bratislava 4. januára (TASR) - Rusko sa dostalo v roku 2014 v dobrom i zlom do stredobodu pozornosti celého sveta. Anexia Krymu a boje na východe Ukrajiny ovplyvnili ekonomiku Európskej únie (EÚ). Ešte viac však na svoje rozhodnutia dopláca Moskva, ktorej krváca ekonomika, rubeľ stráca hodnotu a ochudobňuje masy Rusov. Prezident Vladimir Putin má pol roka na to, aby stabilizoval situáciu. Ak sa mu tu nepodarí, čaká Rusko sociálny nepokoj, povedal v rozhovore v rámci cyklu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky politický geograf Michael Romancov.
Rok 2014 bol pre Rusko veľmi turbulentný. Najskôr bola olympiáda v Soči, po nej anexia Krymu, nasledovaná západnými sankciami. Pred niekoľkými týždňami prišiel dramatický pád rubľa. Čo očakávate od nového roka, opäť bude Rusko v centre pozornosti?
Žiaľ, myslím si, že áno. Rusko bude v najbližšej dobe, ktorá bude skôr dlhšia ako kratšia, stredobodom mediálnej, politickej i vojenskej pozornosti. Vidno však, ako dramaticky sa mení vnímanie Ruska. Olympiáda v Soči ho mala predstaviť ako priateľský, moderný a otvorený štát. Toto vnímanie sa za niekoľko mesiacov zmenilo. A Rusko už skôr pripomína nepriateľský, agresívny a konzervatívny štát s obrovskými problémami, no aj s ničivým potenciálom.
Vnímanie Ruska zmenil aj konflikt na východe Ukrajiny. Od začiatku decembra je v oblasti prímerie. Vydrží, alebo ide len o vianočnú prestávku?
Relatívny pokoj na Ukrajine, paradoxne, najviac prospieva Rusku. Pre Ukrajinu je to však stále otvorený obrovský sociálno-ekonomický problém a zároveň aj problém udržania územnej integrity štátu. Toto Kyjev nemôže pustiť zo zreteľa. Keď prestanú umierať ľudia v regióne, Moskva môže ukázať, pozrite sa, my sme si už svoju úlohu splnili. Môžete začať s nami rokovať, to ste predsa od nás žiadali. Takto vníma súčasný stav aj mnoho Európanov. Ekonomické sankcie sa však zaviedli pre anexiu Krymu a nie kvôli bojom na východe Ukrajiny. Preto udržanie pokoja v regióne Donbasu najviac pomáha Moskve.
Napriek tomu, že sankcie sú za zabratie Krymu, ťažko predpokladať, že sa už zmení status quo a že Rusi vrátia Krym Ukrajincom...
Áno, s tým sa v krátkodobom i strednodobom horizonte nedá vôbec počítať. Západ však bude musieť trvať na tom, že sankcie sú trestom za rozpútanie vojny v Európe a za to, že Rusko zabralo časť územia cudzieho štátu. Otázkou bude, či na tom dokážu politické elity trvať aj pod tlakom verejnosti a biznisu, ktorý má v Rusku svoje záujmy. Tento konflikt má silný mediálny rozmer a v ňom má Moskva náskok. Vezmime si anexiu Krymu. Krok, ktorý otriasol bezpečnostnou komunitou, bol na verejnosti a medzi podnikateľmi vnímaný dosť ľahostajne. Preto v tomto roku očakávam, že Moskva bude argumentovať pokojom na Ukrajine, vyzývať na odstránenie sankcii a na návrat k normálnym obchodným vzťahom.
Ako potom hodnotíte význam západných sankcii? Mnohí analytici tvrdia, že takú jednotnú odpoveď EÚ Rusko nečakalo...
Je to tak. Vladimir Putin dával jednoznačne najavo, že si neváži EÚ. Bral ju ako reprezentanta dekadentného západu, ktorý sa utápa v prepychu a nie je schopný žiadnej akcie. Preto ho sankcie prekvapili. Otázkou je, ako dlho ostane EÚ jednotná. Zatiaľ sa však drží. Hoci sa špekulovalo, že Francúzsko napokon dodá Rusku bojové lode Mistral, nestalo sa tak. Rovnako nemecká kancelárka Angela Merkelová ustála tlak veľkých podnikov a presvedčila, že spor s Ruskom má skôr politickú a bezpečnostnú povahu a ekonomika musí počkať. Uvidíme, aký bude vývoj medzi stredo- a východoeurópskymi členmi EÚ, kde zatiaľ Putin nachádza najväčšie pochopenie.
Čiže z tohto pohľadu sankcie majú zmysel...
Som o tom hlboko presvedčený. EÚ je najväčší ekonomický blok sveta. V oblastiach, kde je únia zjednotená, má rovnakú váhu ako USA alebo Čína. Odpoveď EÚ bola racionálna, pretože použila, ako odvetu za porušenie medzinárodného práva, svoju najsilnejšiu, ekonomickú zbraň.
Na druhej strane, kde sa nachádza bod, keď bude racionálne sankcie zrušiť, bez toho, aby ktokoľvek stratil tvár?
Rusko sa na rozdiel od Číny, Indie či Brazílie nedokázalo výrazne zapojiť do svetovej ekonomiky. Ruské hospodárstvo, ktoré navonok vyzerá veľmi úspešne, je príliš závislé na cenách energii vo svete. Kým Čína alebo India dokázali využiť svoju ekonomickú transformáciu a ťažiť z nej na globálnom poli, Rusko postupovalo opačne a netransformovalo. To je potrebné brať do úvahy. Pravidlá ekonomickej transformácie určil západ a Rusko ich nateraz neakceptovalo. Preto by zrejme bolo potrebné začať s Moskvou rozhovory o nejakej forme reštrukturalizácie ekonomiky. No nie je možné sa úplne vrátiť k spolupráci spred roka 2014 bez takejto zmeny. Ak sa tak stane, bude to znamenať, že Rusko vyhralo.
Spomínali ste, že Rusko má väčšiu priazeň v strednej a východnej Európe. Predpokladám, že ste mali na mysli najmä Česko, Slovensko a Maďarsko...
Presne tak. V tomto regióne vidíme najväčší názorový chaos a nesúlad v pohľade na anexiu Krymu, na ekonomické sankcie, na postavenia Ruska a vzťahy s ním. To je presne stav, ktorý Moskve vyhovuje. V Česku vidíme tápajúcu vládu, čo je dôsledkom koaličných sporov medzi ČSSD a ANO, relatívne odhodlaného ministra zahraničných vecí a otvorene proruského prezidenta a exprezidenta.
Aj na Slovensku sú politici, ktorí volajú po vyváženom vzťahu s Ruskom a obhajujú ho, na druhej strane sme podporili reverzný tok plynu na Ukrajinu, ktorý jej pomáha. Ako sa dá potom vnímať pozícia Slovenska?
Slovenská pozícia je blízka českej. Keď sa pozrieme na praktické kroky, ktoré prijíma slovenská a česká vláda, tam nemožno hovoriť o žiadnom veľkom odklone od európskej politiky. Len časť ich politického establishmentu vyvoláva neustále tlak v médiách, ktorý ide proti hlavnému západnému prúdu. Tým len vypúšťajú akúsi dymovú clonu a nie je jasné, prečo a v akom záujme. Pritom len vďaka tomu, že sme súčasťou západných štruktúr, sa podieľame na rozhodovaní o tom, aký postoj zaujať v tejto kríze. Nie sme predmetom mocenského handrkovania, ale sme súčasťou jedného z táborov, ktorý má rozhodovaciu právomoc. To je bezprecedentná pozícia pre všetky stredoeurópske štáty.
Ako hodnotíte v tejto súvislosti snahu EÚ znížiť závislosť od dodávok ruských energonosičov, ktoré sa dajú považovať aj za istú diplomatickú zbraň? Je adekvátna?
Určite áno. Posledných 15 rokov Rusko deklarovalo, že je spoľahlivý a stabilný dodávateľ, ktorý je geograficky najbližšie k EÚ. Ukrajinská a krymská kríza ukázali, že mu nemožno veriť. Ak sa vzájomná dôvera obnoví a ja dúfam, že k tomu dôjde, už nebude možné dopustiť, aby bola taká veľká závislosť od jedného dodávateľa energií, ako je to v súčasnosti. Hoci ide len o prípady niekoľkých členských štátov. EÚ musí mať viac možností dodávok energií.
Koncom roku 2014 prekvapil veľmi rýchly a strmý pád hodnoty rubľa. Jednak v dôsledku klesajúcich cien ropy, ale aj ako dôsledok pôsobenia ekonomických sankcií, čo tvrdí bývalý ruský vicepremiér Alexej Kudrin. Ktorá z týchto dvoch príčin je dominantnejšia?
Nie som ekonóm, no myslím si, že oba fenomény pôsobia súčasne. Tento stav však naplno ukázal, aká je problematická štruktúra ruského hospodárstva. Rusko malo začiatkom 90-tych rokov minulého storočia úžasný potenciál začať sa v spolupráci so svetom rozvíjať, pretože sa po prvý raz v histórii ekonomicky otvorilo a umožnilo vstup investorom prakticky všade. Pod vedením Vladimira Putina však začala vláda za posledných 15 rokov vytláčať zahraničných partnerov z rôznych oblastí ekonomiky. Napokon sa Rusko transformovalo na gigantického producenta ropy a plynu. Viac svetu nedokáže poskytnúť. Je to problém najmä z dôvodu, že Rusi majú pocit, že ich súčasný svet dostatočne nerešpektuje. Lenže práve príčinou je to, že obmedzili sami seba, keď sa primárne stali len dodávateľom ropy a plynu. Súčasná kríza rubľa a ruskej ekonomiky má finančný rozmer, ten sa viaže so sankciami a cenami ropy. No zároveň sa obnažili obrovské nedostatky pri riadení ruskej ekonomiky. To už ide na vrub jediného človeka, Vladimira Putina.
Aká je však jeho pozícia v Rusku?
Stále je veľmi silná. Do karát mu hrá niekoľko faktorov. Po prvé, z Ruska od roku 1991 odišlo veľké množstvo ľudí. Za rok 2014 sa očakáva najviac odchodov za poslednú dekádu. Tí, čo Rusko opúšťajú, patria v drvivej väčšine medzi strednú triedu. Teda ide o ľudí, ktorí sú inde vo svete vzdelanou, dobre situovanou, no zároveň kritickou elitou. Putin si zvykol na to, že tí, ktorí by mali byť racionálne jeho najväčšími kritikmi, radšej volia odchod do cudziny. Po druhé, Putinovi sa podarilo stabilizovať sociálno-ekonomickú situáciu bežných Rusov. To, čo sa dialo na burzách, výrazný pokles hodnoty meny, sa ešte nestihlo dotknúť väčšiny obyvateľstva. To sa ukáže v najbližších mesiacoch, keď pravdepodobne nastane rast cien, pretože väčšina ekonómov prognózuje Rusku dvojcifernú infláciu. To sa už dotkne peňaženiek a myslí všetkých Rusov. Po tretie, Putin sa bude snažiť v najbližšom období odfiltrovať tento negatívny dojem rétorikou, že ekonomika sa stabilizuje a Rusko sa dvíha z kolien. Keď sa mu to v priebehu pol roka podarí, bude z najhoršieho vonku. Ak nie, budeme svedkami rastúceho sociálneho napätia. Potom sa ukáže, ako ho bude Putin riešiť.
Nízke ceny ropy poškodili sovietsku ekonomiku v 80-tych rokoch minulého storočia a tiež prispeli ku kolapsu komunistického režimu. Objavili sa aj konšpiračné teórie, že v tom čase boli za poklesom cien intervencie USA a Saudskej Arábia. Je takýto scenár reálny aj v súčasnosti?
Nie som fanúšikom konšpiračných teórií. USA sú dôležitou súčasťou globálnej ekonomiky, no podobných hráčov je už omnoho viac. Spomenul by som Čínu, Indiu aj ďalšie neeurópske štáty. Takže predstava nejakého komplotu na linke Washington a západný svet je, podľa mňa, nonsens.
Spomínali ste, že Rusko nevyužilo šancu na reštrukturalizáciu svojej ekonomiky po rozpade ZSSR. Myslíte si, že súčasná situácia mu už dodá potrebný impulz na ekonomické zmeny a reformy?
Neviem si to momentálne celkom dobre prestaviť. Ten, kto hovoril o potrebe liberalizácie a modernizácie ekonomiky, bol prezident Dmitrij Medvedev. To boli jeho hlavné heslá. Keď ho vystriedal Putin, tak aj pod tlakom liberálnej opozície vypracoval volebný program, kde sa chcel odlíšiť od Medvedeva a začal používať termín intenzívna inovácia. Čo bolo v podstate to isté. A keď nastúpil v máji 2012 do úradu, tak vydal takzvané Májové nariadenia. Nedávno bol audit týchto opatrení a ukázalo sa, že sa nerealizuje až 80 percent z nich. A to napriek tomu, že to bolo vyhlásené ako absolútna vládna priorita. Pritom je tu človek, ktorý 15 rokov na čele Ruska hovorí o dôležitosti modernizácie a reálne sa vôbec nič nestalo. Rusko je stále preregulovaný, zbyrokratizovaný a skorumpovaný štát. Všetko to zosobňuje prezident Putin, a preto neverím, že je schopný dať Rusku nevyhnutný modernizačný impulz. Podľa mňa ide len o rétoriku, ale nechajme sa prekvapiť, či sa nestane zázrak.
Rok 2014 bol pre Rusko veľmi turbulentný. Najskôr bola olympiáda v Soči, po nej anexia Krymu, nasledovaná západnými sankciami. Pred niekoľkými týždňami prišiel dramatický pád rubľa. Čo očakávate od nového roka, opäť bude Rusko v centre pozornosti?
Žiaľ, myslím si, že áno. Rusko bude v najbližšej dobe, ktorá bude skôr dlhšia ako kratšia, stredobodom mediálnej, politickej i vojenskej pozornosti. Vidno však, ako dramaticky sa mení vnímanie Ruska. Olympiáda v Soči ho mala predstaviť ako priateľský, moderný a otvorený štát. Toto vnímanie sa za niekoľko mesiacov zmenilo. A Rusko už skôr pripomína nepriateľský, agresívny a konzervatívny štát s obrovskými problémami, no aj s ničivým potenciálom.
Vnímanie Ruska zmenil aj konflikt na východe Ukrajiny. Od začiatku decembra je v oblasti prímerie. Vydrží, alebo ide len o vianočnú prestávku?
Relatívny pokoj na Ukrajine, paradoxne, najviac prospieva Rusku. Pre Ukrajinu je to však stále otvorený obrovský sociálno-ekonomický problém a zároveň aj problém udržania územnej integrity štátu. Toto Kyjev nemôže pustiť zo zreteľa. Keď prestanú umierať ľudia v regióne, Moskva môže ukázať, pozrite sa, my sme si už svoju úlohu splnili. Môžete začať s nami rokovať, to ste predsa od nás žiadali. Takto vníma súčasný stav aj mnoho Európanov. Ekonomické sankcie sa však zaviedli pre anexiu Krymu a nie kvôli bojom na východe Ukrajiny. Preto udržanie pokoja v regióne Donbasu najviac pomáha Moskve.
Napriek tomu, že sankcie sú za zabratie Krymu, ťažko predpokladať, že sa už zmení status quo a že Rusi vrátia Krym Ukrajincom...
Áno, s tým sa v krátkodobom i strednodobom horizonte nedá vôbec počítať. Západ však bude musieť trvať na tom, že sankcie sú trestom za rozpútanie vojny v Európe a za to, že Rusko zabralo časť územia cudzieho štátu. Otázkou bude, či na tom dokážu politické elity trvať aj pod tlakom verejnosti a biznisu, ktorý má v Rusku svoje záujmy. Tento konflikt má silný mediálny rozmer a v ňom má Moskva náskok. Vezmime si anexiu Krymu. Krok, ktorý otriasol bezpečnostnou komunitou, bol na verejnosti a medzi podnikateľmi vnímaný dosť ľahostajne. Preto v tomto roku očakávam, že Moskva bude argumentovať pokojom na Ukrajine, vyzývať na odstránenie sankcii a na návrat k normálnym obchodným vzťahom.
Ako potom hodnotíte význam západných sankcii? Mnohí analytici tvrdia, že takú jednotnú odpoveď EÚ Rusko nečakalo...
Je to tak. Vladimir Putin dával jednoznačne najavo, že si neváži EÚ. Bral ju ako reprezentanta dekadentného západu, ktorý sa utápa v prepychu a nie je schopný žiadnej akcie. Preto ho sankcie prekvapili. Otázkou je, ako dlho ostane EÚ jednotná. Zatiaľ sa však drží. Hoci sa špekulovalo, že Francúzsko napokon dodá Rusku bojové lode Mistral, nestalo sa tak. Rovnako nemecká kancelárka Angela Merkelová ustála tlak veľkých podnikov a presvedčila, že spor s Ruskom má skôr politickú a bezpečnostnú povahu a ekonomika musí počkať. Uvidíme, aký bude vývoj medzi stredo- a východoeurópskymi členmi EÚ, kde zatiaľ Putin nachádza najväčšie pochopenie.
Čiže z tohto pohľadu sankcie majú zmysel...
Som o tom hlboko presvedčený. EÚ je najväčší ekonomický blok sveta. V oblastiach, kde je únia zjednotená, má rovnakú váhu ako USA alebo Čína. Odpoveď EÚ bola racionálna, pretože použila, ako odvetu za porušenie medzinárodného práva, svoju najsilnejšiu, ekonomickú zbraň.
Na druhej strane, kde sa nachádza bod, keď bude racionálne sankcie zrušiť, bez toho, aby ktokoľvek stratil tvár?
Rusko sa na rozdiel od Číny, Indie či Brazílie nedokázalo výrazne zapojiť do svetovej ekonomiky. Ruské hospodárstvo, ktoré navonok vyzerá veľmi úspešne, je príliš závislé na cenách energii vo svete. Kým Čína alebo India dokázali využiť svoju ekonomickú transformáciu a ťažiť z nej na globálnom poli, Rusko postupovalo opačne a netransformovalo. To je potrebné brať do úvahy. Pravidlá ekonomickej transformácie určil západ a Rusko ich nateraz neakceptovalo. Preto by zrejme bolo potrebné začať s Moskvou rozhovory o nejakej forme reštrukturalizácie ekonomiky. No nie je možné sa úplne vrátiť k spolupráci spred roka 2014 bez takejto zmeny. Ak sa tak stane, bude to znamenať, že Rusko vyhralo.
Spomínali ste, že Rusko má väčšiu priazeň v strednej a východnej Európe. Predpokladám, že ste mali na mysli najmä Česko, Slovensko a Maďarsko...
Presne tak. V tomto regióne vidíme najväčší názorový chaos a nesúlad v pohľade na anexiu Krymu, na ekonomické sankcie, na postavenia Ruska a vzťahy s ním. To je presne stav, ktorý Moskve vyhovuje. V Česku vidíme tápajúcu vládu, čo je dôsledkom koaličných sporov medzi ČSSD a ANO, relatívne odhodlaného ministra zahraničných vecí a otvorene proruského prezidenta a exprezidenta.
Aj na Slovensku sú politici, ktorí volajú po vyváženom vzťahu s Ruskom a obhajujú ho, na druhej strane sme podporili reverzný tok plynu na Ukrajinu, ktorý jej pomáha. Ako sa dá potom vnímať pozícia Slovenska?
Slovenská pozícia je blízka českej. Keď sa pozrieme na praktické kroky, ktoré prijíma slovenská a česká vláda, tam nemožno hovoriť o žiadnom veľkom odklone od európskej politiky. Len časť ich politického establishmentu vyvoláva neustále tlak v médiách, ktorý ide proti hlavnému západnému prúdu. Tým len vypúšťajú akúsi dymovú clonu a nie je jasné, prečo a v akom záujme. Pritom len vďaka tomu, že sme súčasťou západných štruktúr, sa podieľame na rozhodovaní o tom, aký postoj zaujať v tejto kríze. Nie sme predmetom mocenského handrkovania, ale sme súčasťou jedného z táborov, ktorý má rozhodovaciu právomoc. To je bezprecedentná pozícia pre všetky stredoeurópske štáty.
Ako hodnotíte v tejto súvislosti snahu EÚ znížiť závislosť od dodávok ruských energonosičov, ktoré sa dajú považovať aj za istú diplomatickú zbraň? Je adekvátna?
Určite áno. Posledných 15 rokov Rusko deklarovalo, že je spoľahlivý a stabilný dodávateľ, ktorý je geograficky najbližšie k EÚ. Ukrajinská a krymská kríza ukázali, že mu nemožno veriť. Ak sa vzájomná dôvera obnoví a ja dúfam, že k tomu dôjde, už nebude možné dopustiť, aby bola taká veľká závislosť od jedného dodávateľa energií, ako je to v súčasnosti. Hoci ide len o prípady niekoľkých členských štátov. EÚ musí mať viac možností dodávok energií.
Koncom roku 2014 prekvapil veľmi rýchly a strmý pád hodnoty rubľa. Jednak v dôsledku klesajúcich cien ropy, ale aj ako dôsledok pôsobenia ekonomických sankcií, čo tvrdí bývalý ruský vicepremiér Alexej Kudrin. Ktorá z týchto dvoch príčin je dominantnejšia?
Nie som ekonóm, no myslím si, že oba fenomény pôsobia súčasne. Tento stav však naplno ukázal, aká je problematická štruktúra ruského hospodárstva. Rusko malo začiatkom 90-tych rokov minulého storočia úžasný potenciál začať sa v spolupráci so svetom rozvíjať, pretože sa po prvý raz v histórii ekonomicky otvorilo a umožnilo vstup investorom prakticky všade. Pod vedením Vladimira Putina však začala vláda za posledných 15 rokov vytláčať zahraničných partnerov z rôznych oblastí ekonomiky. Napokon sa Rusko transformovalo na gigantického producenta ropy a plynu. Viac svetu nedokáže poskytnúť. Je to problém najmä z dôvodu, že Rusi majú pocit, že ich súčasný svet dostatočne nerešpektuje. Lenže práve príčinou je to, že obmedzili sami seba, keď sa primárne stali len dodávateľom ropy a plynu. Súčasná kríza rubľa a ruskej ekonomiky má finančný rozmer, ten sa viaže so sankciami a cenami ropy. No zároveň sa obnažili obrovské nedostatky pri riadení ruskej ekonomiky. To už ide na vrub jediného človeka, Vladimira Putina.
Aká je však jeho pozícia v Rusku?
Stále je veľmi silná. Do karát mu hrá niekoľko faktorov. Po prvé, z Ruska od roku 1991 odišlo veľké množstvo ľudí. Za rok 2014 sa očakáva najviac odchodov za poslednú dekádu. Tí, čo Rusko opúšťajú, patria v drvivej väčšine medzi strednú triedu. Teda ide o ľudí, ktorí sú inde vo svete vzdelanou, dobre situovanou, no zároveň kritickou elitou. Putin si zvykol na to, že tí, ktorí by mali byť racionálne jeho najväčšími kritikmi, radšej volia odchod do cudziny. Po druhé, Putinovi sa podarilo stabilizovať sociálno-ekonomickú situáciu bežných Rusov. To, čo sa dialo na burzách, výrazný pokles hodnoty meny, sa ešte nestihlo dotknúť väčšiny obyvateľstva. To sa ukáže v najbližších mesiacoch, keď pravdepodobne nastane rast cien, pretože väčšina ekonómov prognózuje Rusku dvojcifernú infláciu. To sa už dotkne peňaženiek a myslí všetkých Rusov. Po tretie, Putin sa bude snažiť v najbližšom období odfiltrovať tento negatívny dojem rétorikou, že ekonomika sa stabilizuje a Rusko sa dvíha z kolien. Keď sa mu to v priebehu pol roka podarí, bude z najhoršieho vonku. Ak nie, budeme svedkami rastúceho sociálneho napätia. Potom sa ukáže, ako ho bude Putin riešiť.
Nízke ceny ropy poškodili sovietsku ekonomiku v 80-tych rokoch minulého storočia a tiež prispeli ku kolapsu komunistického režimu. Objavili sa aj konšpiračné teórie, že v tom čase boli za poklesom cien intervencie USA a Saudskej Arábia. Je takýto scenár reálny aj v súčasnosti?
Nie som fanúšikom konšpiračných teórií. USA sú dôležitou súčasťou globálnej ekonomiky, no podobných hráčov je už omnoho viac. Spomenul by som Čínu, Indiu aj ďalšie neeurópske štáty. Takže predstava nejakého komplotu na linke Washington a západný svet je, podľa mňa, nonsens.
Spomínali ste, že Rusko nevyužilo šancu na reštrukturalizáciu svojej ekonomiky po rozpade ZSSR. Myslíte si, že súčasná situácia mu už dodá potrebný impulz na ekonomické zmeny a reformy?
Neviem si to momentálne celkom dobre prestaviť. Ten, kto hovoril o potrebe liberalizácie a modernizácie ekonomiky, bol prezident Dmitrij Medvedev. To boli jeho hlavné heslá. Keď ho vystriedal Putin, tak aj pod tlakom liberálnej opozície vypracoval volebný program, kde sa chcel odlíšiť od Medvedeva a začal používať termín intenzívna inovácia. Čo bolo v podstate to isté. A keď nastúpil v máji 2012 do úradu, tak vydal takzvané Májové nariadenia. Nedávno bol audit týchto opatrení a ukázalo sa, že sa nerealizuje až 80 percent z nich. A to napriek tomu, že to bolo vyhlásené ako absolútna vládna priorita. Pritom je tu človek, ktorý 15 rokov na čele Ruska hovorí o dôležitosti modernizácie a reálne sa vôbec nič nestalo. Rusko je stále preregulovaný, zbyrokratizovaný a skorumpovaný štát. Všetko to zosobňuje prezident Putin, a preto neverím, že je schopný dať Rusku nevyhnutný modernizačný impulz. Podľa mňa ide len o rétoriku, ale nechajme sa prekvapiť, či sa nestane zázrak.
0
www.ZIVOTPO.sk
